*Amfiteátr*

Oblíbené místo pro umělecky nadané polobohy. Když už vás nebaví mlátit kovem o kov není nic lepšího, než navštívit Amfiteátr. Místa je tu dost pro všechny a představení jež se tu hrají a nacvičují jsou přeci jen určena pro oči. Když se zrovna nic neděje, může se tu kdokoli jen tak poflakovat nebo klidně mít své vlastní soukromé představení.

Prišiel si tu čítať knihu ktorú si požičal z kničnice. No nazvyme to požičal. Sám nevie ako to funguje. Dúfal však že im to nebude nutne chýbať. Áno, knihy by sa mali správne čítať v knižnici alebo na nejako tichom mieste, no Mattovi sa lepšie číta lepšie na slnku. Je to asi aj kvôli tomu, že je synom Apolóna. Nič extra. Nevie strielať z luku, spev je...povedzme že hneď niekoho nezabije ani nič také ale mohol by byť lepší, a jediné čo je aspoň kus ''Apolónske'' je fakt že ovláda bibliophotojadroxinto... proste niečo so svetlom. Keď mu povedali názov, ako inak si ho nezapamätal. Má to aj niečo spoločné z jeho nepozornosťou čo sa týka dávania pozor. Každopádne, prišiel si tu čítať niečo o svojej schopnosti. Poprípade aj zistiť nejaké tie triky na to, či by sa nedala tá schopnosť zlepšiť. Zatiaľ si iba dokáže zasvietiť prst pri čítaní v tme. To sa mu však ani veľmi nezíde pretože jeho čilnosť je ako keby spojená so slnkom. Ako náhle zapadne, chce sa mu spať. *Takže, prvá strana! Photokinéza. Takže takto sa to volá.* Prelietával stranami iba tak pol na pol, Skôr preto, lebo chcel vedieť čo najviac. A mal dve možnosti. Buď sa začne učiť z knihy alebo ho niekto bude učiť. A pretože jeho súrodenci boli zaneprázdnení, musel si vybrať druhú možnosť. Postupne s knihou v ruke iba nenápadne žasol. *Ja by som raz mohol vytvoriť ilúzie?!* Dobre že od radosti nepodskočil.